Notice: Undefined index: gallery_theme in /home/html/sgpresov.sk/public_html/wp-content/plugins/wp-easy-gallery/wp-easy-gallery.php on line 166

Miroslav Potoma: Insitná maľba

Výstavný priestor: Suterén – Hlavná 53
Trvanie: 28.6. 2016 – 18.9. 2016
Vernisáž: 28.6. 2016 o 16.00 hod.
Kurátor: Mgr. Jozef Ridilla


pozvanka_Potoma
pozvanka_Potoma

Súčasný šarišský naivný maliar Miroslav Potoma vo svojej tvorbe spodobuje krajinu svojho detstva i jej premeny v zhode so svojím insitným videním a cítením. Jeho maliarske výrazové prostriedky, spôsob riešenia kompozície i námetové okruhy možno zaradiť ku klasickému insitnému prejavu v zmysle tradičných predstáv o insitnom obraze. Čistá kontúrová kresba, jasné lokálne farby, drobnopisné pojednanie detailov, centrálne budovaná kompozícia, krajiny vo všetkých ročných obdobiach, prehľadné výhľady na úhľadné dvory, encyklopedické vademecum obsiahleho univerza rurálneho života, to všetko i menej poučený divák videl v množstve obmien už predtým. To, čo nevidel, je Potomova interpretácia.
Vzhľadom k preferenciám čoraz rafinovanejšieho naivného umenia etablovanými galerijnými inštitúciami vyvstáva otázka, do akej miery možno starosvetský insitný štýl Miroslava Potomu chápať ako plnohodnotné umelecké vyjadrenie. Súčasné múzeá a galérie vrátane tých, ktoré sa na insitu priamo špecializujú, sa totiž zdajú byť znudené klasickou insitnou tvorbou, ktorá sa stáva bezmála neaktuálnou. Do popredia sa dostávajú zaujímavé, avšak špekulatívne a preto málo presvedčivé prejavy, o ktorých je niekedy ťažké hovoriť ako o prejavoch insitných. Tendencia k deleniu insity na „retardujúcu“ a „progresívnu“ je pochybná, keďže napokon vždy záleží na stupni úprimnosti. Potoma maľuje tradičnú dedinu i s niektorými anachronizmami nie preto, že ustrnul v akomsi insitnom akademizme, ale z najčistejších pohnútok. Jednak ide o spomienky na detstvo, jednak sa snaží vzkriesiť a osláviť časy nie tak nedávne , kedy človek mal k prírode o hodný kus blžšie. Potoma je sympaticky staromilský, lebo rovnako ako generácie naivistov pred ním túži po akejsi prvotnej harmónii, ktorá celý svet uvádza do vytúženého súladu. Jeho snaha má význam o to väčšmi, o čo viac sa klasický rurálny svet rozpadáva. Potoma však reaguje i na to – americký klient bažiaci po obraze typicky slovenskej svadby odmietol Potomov obraz s výtkou, že svadobníci vyzerajú ako súčasní Američania…
Potoma disponuje zatiaľ málo využitým vzácnym zmyslom pre unikátne kompozičné riešenia, čo je prísľubom do budúcna . „Skanzen“ načrtnutý v ľúbezných slučkách evokuje bezmála akýsi nový Jeruzalem, „Mačka na okne“ očarí čisto fotografickou estetikou. Občas sa objavuje dynamická kompozičná skratka („Zabíjačka“), väčšinou však víťazí pohľad na rozľahlý priestor gazdovského dvora, návsia či záhumnia. Potomova tvorba milo prekvapí i fantazijnými motívmi (dvaja capkovia bojujúci na streche na obraze „Hurá prázdniny!“) i niektorými námetovo nezvyklými dielami – „Šachtág“ zachytáva sociologicky zaujímavé prostredie akademickej pôdy. Autor maľuje výjav, ktorý je v podstate takisto ľudovým zvykoslovím, avšak neviaže sa už na vidiek, ale na mesto. Z hľadiska vzťahu k modernej šarišskej maľbe je zaujímavá kompozícia „Kúpajúce sa cigánky“, ktorá nie je len nostalgickou spomienkou maliara na bujaré kúpania v Ondave, ale i paralelou k dielam Jozefa Bendíka z 30. a 40. rokov.