ANJEL SPIEVA BLUES – Insitná tvorba Jána Krličku

Názov výstavy: ANJEL SPIEVA BLUES

Podtitul: Insitná tvorba Jána Krličku
Miesto: Šarišská galéria v Prešove, Malá výstavná sieň – Hlavná 53
Trvanie: 10.11.2016 – 8.1.2017
Predĺžené: do 19.2.2017
Vernisáž: 10.11.2016 o 16.00 hod.
Kurátor: Mgr. Jozef Ridilla

Jan_Krlicka_pozvanka
Jan_Krlicka_pozvanka

Insitný rezbár a maliar Ján Krlička sa narodil v roku 1954 vo Vrchlabí (Krkonoše), od roku 1961 žije a tvorí v Prešove. Jeho tvorba je  prekvapujúco živá a životná, lebo siaha po originálnych témach či originálnych riešeniach tradičnejších tém. Krlička je výtvarník so širokými záujmami a intelektuálnym rozhľadom, preto nie je možné vtesnať jeho tvorbu do striktne vymedzeného rámca. V roku 2014 sa prezentoval na pôde Slovenskej národnej galérie.
Jeho dielo možno rozdeliť do dvoch okruhov – sakrálneho a profánneho. Kým pre prvý z nich nachádza autor ideálne vyjadrenie v drevorezbe, profánnu tematiku reflektuje predovšetkým prostredníctvom maliarskeho média, často však i v technike polychrómovaného reliéfu.
Autorove starozákonné inšpirácie (Judita s hlavou Holofernesovou, Zuzana a starci, Jonáš a veľryba) sú ozvenou „dobrodružných a dramatických“ príbehov, ktoré v detstve počúval od rodičov. Kniha kníh zjavujúca človeku všeľudské princípy pravdy a ľudskosti je pre Krličku inšpiračným zdrojom na tvorbu diel predchnutých láskavou iróniou.
V novozákonnej tematike (Ukrižovaný, Madona, Pieta, Kalvária, Posledná večera, Klaňanie sa kráľov a pastierov) nadväzuje na zdroje ľudovej tvorby. Opulentné formy územčistých postáv pripomínajú domácu ranobarokovú drevorezbu 17. storočia – do Krličkovej tvorby tak preniká i slohový prvok. Slohové inšpirácie sú v jeho tvorbe prítomné napr. i v Madone z roku 2014, odkazujúcej na extrémne štíhlu vrcholnogotickú Madonu zo Slatviny zo 14. storočia. Krličkovým autorským prínosom je – zdá sa – syntéza ľudovosti a slohovosti a princíp zveličenia, ktorý sa prejavuje ako expresívna nadsádzka s nádychom grotesknosti. Príkladom je Kalvária z roku 1996 s boterovsky „blahobytnými“ proporciami.
Jeho svetská tvorba je takisto špecifická a svojou originálnou štylizáciou rozpoznateľná na prvý pohľad. Dá sa povedať, že pestuje „mestský žáner“, lebo námetom týchto diel (okrem cirkusových motívov) sú predovšetkým hudobníci a speváci. Krlička do týchto diel premietol svoj záujem o džez, blues a reggae. Ako médium vyjadrenia používa predovšetkým polychrómovaný reliéf. Zaujímavosťou autorovej tvorby je to, že do mužských postáv často projektuje svoju podobu – celý rad džezmenov, no i sväteckých postáv, má autoportrétne črty.