SOCHÁRSTVO 20. STOROČIA ZO ZBIEROK ŠARIŠSKEJ GALÉRIE

Miesto: Šarišská galéria v Prešove, Suterén – Hlavná 53
Trvanie: 18.11. 2016 – 8.1.2017
Sprístupnenie: 18.11. 2016
Kurátor: Mgr. Jozef Ridilla
Predĺžené: do 19.2.2017
Socharstvo_20._stor._SG
Samostatná prehliadka sochárstva 20. storočia zo zbierok ŠG ešte nebola realizovaná. Časť sôch z depozitára galérie sa objavilo okolo roku 2000 v rámci retrospektívneho cyklu „Umenie 20. storočia“ pri mapovaní tvorby jednotlivých desaťročí.

Posledná čisto sochárska výstava (ak nerátame pomerne frekventovanú prezentáciu starých sakrálnych drevorezieb a profilových výstav jednotlivých sochárov) sa v ŠG uskutočnila na jeseň v roku 1994 pod názvom „Sochársky salón“, teda išlo o prierez súčasnou sochárskou tvorbou, nie o načretie do zbierkového fondu. Tento krát sa najatraktívnejšie sochárske diela zo zbierok ŠG objavia v rámci jednej výstavy. Divák si bude môcť utvoriť pomerne ucelenú predstavu o zbierkotvornej činnosti inštitúcie, zároveň i o vývoji sochárskeho výrazu u nás v priebehu uplynulého storočia, v neposlednom rade tiež o úskaliach a nástrahách oficiálneho zberateľstva umenia v podmienkach reálneho socializmu, kedy akvizície vývojovo progresívnych diel neboli v zhode s vtedajšou kultúrnou politikou.

Cieľom je ukázať prierez základnými tendenciami východoslovenského sochárstva 20. storočia (akademizujúci historizmus, sociálny a civilný realizmus, lyrický a expresívny modernizmus, konštruktívny abstrakcionizmus, novofiguratívne tendencie , postmodernizmus a individuálne autorské koncepcie konca storočia). Jednotlivé miestnosti výstavy budú vyhradené špecifickým fenoménom – portrét, žáner, motív ženy (keďže býva v dielach sochárov bohato zastúpený) či mimožánrovo orientované moderné koncepcie. Divácky zaujímavé bude sledovať vývin sochárskeho štýlu v rámci diela určitého sochára – v prípade Františka Patočku prechod od vecného realizmu k metaforickým abstraktným dielam, v prípade Vojtecha Löfflera od sociálno-kritického žánru cez antikizujúce mramorové sochárstvo k nežnej „púčikovitej“ štylizácii a leštenému bronzu. K highlightom expozície bude dozaista patriť biomorfná plastika Juraja Rusňáka či rané dielo Dušana Pončáka.
Polstovka vystavených skulptúr i plastík – v kove (bronz, meď), kameni (žula, mramor), sadre (patinovaná i polychrómovaná), dreve, epoxide a keramike – vznikla v rokoch 1933 až 1993. V 1. tretine 20. storočia neboli na Šariši ani na východnom Slovensku sociálno-ekonomické predpoklady na rozvoj sochárskej tvorby, chýbali objednávky a prvé talenty ešte študovali v Budapešti, Viedni a Prahe. Druhá polovica 90-tych rokov bola zase poznačená nemožnosťou systematického budovania zbierkového fondu z dôvodu výrazného redukovania nákladov na činnosť galérie (a teda i činnosť akvizičnú) zo strany transformujúceho sa štátu.
Zastúpených je 21 autorov: Juraj Bartusz, Otokar Čičátka, Jozef Fizel, Juraj Gavula, František Gibala, Jozef Hobor, Ladislav Kacvinský, Jolana Kirczová, Ludwik Korkoš, Ján Kulich, Vojtech Löffler, Július Machaj, Ján Mathé, František Patočka, Dušan Pončák, Arpád Račko, Juraj Rusňák, Michal Suchý, Juraj Szántó, Veronika Witzová, Michal Zdravecký.