ERNEST STENHURA 1893-1931

Názov výstavy: ERNEST STENHURA 1893-1931
Miesto: Šarišská galéria v Prešove, Malá výstavná sieň – Hlavná 53
Trvanie: 9.11. 2017 – 7.1. 2018
Kurátor: Mgr. Jozef Ridilla
Sprístupnenie: 9.11. 2017 o 16.00 hod.

Stenhura plagat

Ernest Stenhura, zaujímavý maliar a kresliar zo Sabinova, v rokoch 1914-18 študoval na budapeštianskej Akadémii. V chaose rozpadajúcej sa monarchie sa mu nepodarilo splniť svoj sen o ďalšom štúdiu v Mníchove a vrátil sa do rodného mesta. V malomestskom prostredí sa prispôsobil nenáročnej klientele a maľoval najmä portréty a zátišia v realistickej tradícii, no s nádychom ranej moderny. Časť jeho vedút a mestských interiérov a celkom určite všetky obrazy cigánov, muzikantov a tulákov boli jeho privatissimom, keďže nielen po námetovej stránke, ale ani voľbou uvoľneného maliarskeho podania ťažko mohli imponovať maloburžoáznemu publiku. Aj keď žil Stenhura v skromných podmienkach, predsa si našiel čas na maľovanie toho, čo napĺňalo jeho predstavu o skutočnom umení, čohosi, čo má všeľudské hodnoty a vypovedá o ľudskom údele (porovnaj s Dominikom Skuteckým a jeho „nepredajnými“ obrazmi kováčov).
     Maľovanie ľudí z okraja spoločnosti bola všeobecná medzivojnová tendencia vychádzajúca z tradície sociálneho žánru a naturalistickej maľby poslednej tretiny 19. storočia. Pre Stenhuru je typické, že pochmúrnosť sonórnej, fialovohnedej farebnosti niekedy vyvažuje pozitívnym vyžarovaním zobrazených. S istou dávkou licencie možno konštatovať, že jeho figurálne dielo je určitou expresivitou a sociálnym zaujatím časovo i štylisticky akousi šarišskou paralelou ku košickej moderne 20-tych rokov.
     Poznatky sprostredkované učiteľmi anagažujúcimi sa v plenérových školách v Nagybányi či Szolnoku Stenhura uplatnil vo svojom krajinárskom diele predovšetkým úsilím o rozvinutie svetelných a farebných možností maliarskeho podania, ako i v dôraze na uvoľnenejší maliarsky rukopis, pričom obľuboval  zádumčivé, nekonvenčné fialové tóny. Staré, honosné meštianske domy v Stenhurovom diele nenájdeme, milšia mu bola všedná poézia predmestia s drevenými hospodárskymi budovami, potokom, pílou…
     Súčasťou výstavy je i niekoľko akvarelových karikatúrnych naratívnych diel, ktoré majú súvis s domácou tradíciou karikatúry zo začiatku storočia (Július Török z Prešova a najmä Andrej Cirbus zo Sabinova).
     Umelcovu pozostalosť v 70-tych rokoch zakúpila bývalá sabinovská pobočka dnešného Krajského múzea v Prešove, vďaka ktorého ochotnej a obetavej spolupráci bolo možné výstavu realizovať a v sprievodnom výstavnom katalógu včleniť jeho dielo, doteraz známe iba v úzkom lokálnom rámci, do širších súvislostí.
     Sprievdcom výstavou je katalóg, ktorý okrem obrazovej časti obsahuje tri štúdie – od kurátora výstavy, štúdiu od bývalého pracovníka Krajského múzea v Prešove Samuela Hrvináka z polovice 70-tych rokov, ktorú sme sa rozhodli publikovať v plnom znení kvôli erudícii pisateľa i kvôli historicite textu a napokon štúdiu Anikó Bojtos, súčasnej kurátorky umeleckej zbierky Akadémie výtvarných umení v Budapešti, ktorá pojednáva o osobnostiach Stenhurových učiteľov a ich spôsobe výučby.