Juraj BARTUSZ – NÁHODNE NÁJDENÉ


pozvanka_Bartusz

Výstava usporiadaná v spolupráci: Šarišská galéria v Prešove, Združenie historikov moderného výtvarného umenia a Prešovský samosprávny kraj
Miesto konania: Šarišská galéria v Prešove, Suterén a chodba 53
Trvanie: 17. 10. – 8. 12. 2019
Vernisáž: 17. 10. 2019 o 16.00 hod.
Kurátor: PhDr. Miro Procházka

Výtvarník Juraj Bartusz (ročník 1933) je živelný výtvarný chameleón, pracujúci vo viacerých rovinách. Poznáme ho ako tvorcu sochy Andyho Warhola s dáždnikom v Medzilaborciach, alebo Da Vinciovského údelu človeka pred novou košickou nemocnicou na triede SNP. Tento absolvent pražskej Vysokej školy umeleckopriemyselnej a Akadémie výtvarných umení, tým, že začínal v 60. rokoch, načerpal mnoho z československého kultúrneho odmäku. Vtedy sa totiž opäť dalo nadväzovať na odkaz predstalinovských avantgárd. Jeho tvorba sa preto rozvíja v troch základných polohách: svojsko figuratívno-realistickej, ďalej gestickej v podobe niekoľkosekundovej maľby či expresívneho záznamu v sadre a napokon konštruktivistického prejavu.
Práve túto líniu v časovom rozpätí od 60. rokov minulého storočia až do súčasnosti ponúka prešovská výstava. Vo svojich sochách sa tu autor zbavuje každej zbytočnej podrobnosti, čím poskytuje čoraz väčší priestor vzťahu tvarov a rytmov, ktoré z celku vyplývajú, a podnecuje divákovu predstavivosť. Viaceré sochy sú variabily – časopriestorové plastiky, ktoré si vyžadujú návštevníkovu spoluúčasť, kedy otáčaním jednotlivých dielcov vznikajú vždy nové a nové pohľady, občas aj so zvukovou kulisou .
Nezanedbateľný priestor venuje prešovská výstava aj Bartusovému poslednému, zatiaľ nikdy neprezentovanému obdobiu., kedy z nájdených drevených odrezkov tvorí syntézu medzi sochárstvom a architektúrou. Usiluje sa, aby hocktorá z prác bola sama osebe stavbou s vlastnou logikou a uplatnením vnútorných štruktúr. Vzniká tak vývinová kontinuita: každé nasledujúce dielo sa stáva dcérou predchádzajúceho. Sú výpoveďou o výnimočnej sile, spočívajúcej v jednoduchosti línií či presnosti hrán a ozrejmení, s akým odhaľujú svoje usporiadanie. Nedbajú na nijaké požiadavky, iba na svoju jednotnosť.
Bartuszove práce predstavené v Šarišskej galérii v Prešove nám v symbolike svojho sochárskeho posolstva neponúkajú nápodobu života, ale jeho samotné jadro. Síce pretavené, zato však sústredené na zdroje jeho nezničiteľnej podstaty.
Súčasťou výstavy je aj zbierka Jurajových sák, ktoré si od prelomu milénia vždy oblieka na svoju vernisáž a nechá podpísať hosťami.

PhDr. Miro Procházka